Hry, Mobil Komentáře (0) |

Pokémon GO

Je to už teměř rok Pokémon GO. Hra nedávno jmenován Google Play je z roku 2016, o mobilní hru byl v jednom ohni, protože byla zahájena v červenci. Během několika týdnů od svého debutu, hra byla přinášejí odhadem 3.000.000 $ za den.

Zatímco někteří uživatelé přestal hrát po novinka zanikala (ještě opouštět 30 milionů uživatelů za den), Halloween a díkůvzdání aktualizace je přivezl, se příjmy zvýšily o cca 133%. S Generation 2 Pokémon říká být uvolnění v tomto měsíci, popularita se nezdá být zpomaluje dohledné době.

Většina z úspěchu této hry zřejmě spočívá v jeho schopnosti dosáhnout zdánlivě nemožné: účinně spojující svět her a fitness. Fanoušci mobilní aplikace byly hubnutí, cvičení experti ohlašovaly ji, a jen před několika týdny, že obdržel cenu za nejlepší cvičení myšlence roku z venkovního asociace Finska.
Corey Andres, vzdělání, sport a rekreaci expert, řekl, že součástí hry je brilance je jeho schopnost apelovat na různé typy cvičení: soukromý cviků, soutěžícího nebo sociální o zaměstnání.

„Pokud chcete, aby to v izolaci můžete, pokud chcete soutěžit zachytit co nejvíce znaků, které můžete, pokud chcete, aby to společensky, můžete podle návrhu,“ řekl Andres. „Je to skutečně může motivovat všechny typy cvičenců.“

V rámci této rozšířené reality hře budete hrát roli „Pokémon trenér“, pomocí GPS telefonu sledovat a chytat Pokémony (druh kreslených stvoření), vyškolit je, a pak použít, aby šli do boje s ostatními hráči ‚Pokémon.

Podle studie, kterou musíte chytit asi 40 Pokémony jeden den ztratit kila za týden.

Cory Barnett, 28, St. Louis, řekl, že fitness faktorem byl velký remíza pro něj, když stáhli hru po jejím uvedení na trh. Překonání zranění bojových umění, Barnett ztratil 15 liber během prvního měsíce hrát na svém telefonu.

„Já používám Pogo jako rutinní cvičení určitě,“ řekl Barnett, volat hru „revoluční“.

více

Auta Komentáře (0) |

Sahara vs Navara

Nissan-Navara-Maroko054
Maroko je jednou z krajín, ktoré sú bránou do slávnej Sahary. Ja som v púšti nikdy predtým nebol, ale mal som skvelého sprievodcu – Nissan Navara.

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor a archív

Testovať robustný terénny pick-up, akým je Nissan Navara, na slovenskej pôde je ako robiť vysokohorskú turistiku v Maďarsku. Svoje schopnosti si tam veľmi nepreveríte. Preto som bol rád, že som dostal pozvánku na exkluzívnu cestu do Maroka, aby sme s ďalšími kolegami vyskúšali jeho ozajstné schopnosti. Navara je pre mňa známa, veď som ju testoval približne pred mesiacom. Ale pozvánka do púšte sa neodmieta. Najmä ak som doteraz nikdy nevytiahol päty spoza hraníc Európy. Tešil som sa, čo ma za jej hranicami čaká.

Nový svet

Moje nohy sa po prvýkrát postavili na africkú zem v marockom mestečku Errachidia. To sa nachádza v juhovýchodnej časti Maroka, neďaleko hraníc s Alžírskom. Práve cezeň sa kedysi tiahla jedna z etáp Rely Paríž – Dakar a práve preto sme tu. Keď som vystúpil z lietadla, s obdivom som sa obzeral okolo seba. Celý svet vyzeral, ako keby som sa naň pozeral cez okuliare s jemne oranžovým filtrom. Za takmer nekonečne dlhou piesočnatou rovinou v okolí pristávacej dráhy sa týčili oranžové hory, ktorých výšku som si netrúfal odhadnúť. Chýbal mi akýkoľvek referenčný bod, ktorým by som začal merať krajinu v mojom okolí. Bol však čas zvítať sa s domácimi. Z pristávacej dráhy sme zamierili rovno do malého domčeka, okolo ktorého rástli palmy. Pred jeho bránami nás hlasným bubnovaním vítala „kapela“ domorodých hudobníkov v typických bielych habitoch. Za dverami domu som sa ocitol vo svete kobercov a nekonečného množstva sladkých koláčikov, ktoré vyzerali ako od babičky. Predtým som však od domáceho dostal na privítanie malý pohárik sladkého čaju. Najprv som si myslel, že mi podávajú nejaký alkohol (Slováci by do takého malého pohára pokojne naliali slivovicu). Potom nastal čas vyraziť do hotela.

Oáza pre bohatých

Bol to jeden z najkrajších a najnápaditejších hotelov, v akom som kedy býval. Možno bol na miestne pomery obyčajný, ja som však zažíval hotový kultúrny šok. Celé to bol vlastne jeden veľký komplex pozostávajúci z niekoľkých budov, v ktorých boli jednotlivé izby. Medzi budovami boli povysádzané krásne palmy a na každom kroku – či už vonku, alebo vo vnútri – sa nachádzali rôzne dekorácie. Obľúbeným motívom bol džbán na vodu. Vtipný paradox, keď mimo hotela bolo ledva vidieť kúsok zelene. Moja izba bola úžasná. Plná krásnych farieb, kobercov, závesov a prikrývok, s kúpeľňou vykladanou mozaikovými kachličkami. Vonku sa nachádzal bazén, pri ktorom celý večer hrali ďalší hudobníci, ktorí sa nám neustálym bubnovaním a rytmickým vykrikovaním nezrozumiteľných slov starali o nezameniteľnú africkú atmosféru. Úžasné, ako sa v takej nehostinnej krajine dá zriadiť miesto, kde nie je ničoho nedostatok.

Oáza pre chudobných

Na druhý deň sme už sadli do Nissanov Navara a vybrali sme sa naprieč krajinou. Prvýkrát som mal príležitosť poriadne sa poobzerať po krajine. Jej inakosť bola v mojich očiach nádherná, ale viem si predstaviť, že všadeprítomný prach, nedostatok zelene a vody nie sú rajom na Zemi. Marocké cesty sú napriek tomu poväčšine lepšie než tie naše. V okolí Errachidie však vládla chudoba a prázdno. Iba pri škole sme narazili na húf detí, ktoré hlava-nehlava na bicykloch križovali cestu vo všetkých smeroch. Oveľa častejším javom však boli poloprázdne ulice a iba občas nejaký človek, bezprizorne sediaci pri ceste uprostred ničoho. Z áut prevládali staré Renaulty, Fiaty, Dacie a Mercedesy. Často sa v nich viezlo oveľa viac ľudí, než bolo na palube sedadiel. Tí menej šťastliví mali namiesto auta oslíka, ktorý im verne pomáhal prenášať takmer akékoľvek bremeno. Z klimatizovaného auta naplneného zásobami vody na mňa pustota okolitej krajiny až tak nedoliehala, aj keď som sa občas sám seba pýtal, prečo tu ľudia vlastne žijú. Potom sme však narazili na oázu. A nie na malé jazierko s piatimi palmičkami naokolo. Do obrovských skál bola totiž vytesaná hotová rieka, akurát že namiesto vody boli v jej koryte palmy. Tam život vyzeral úplne inak a hustota obyvateľstva razom stúpla trojnásobne. Tečúcu vodu sme však v koryte hľadali márne. Raz tu určite bola, ale zostalo z nej len vlhké bahno a pár kaluží. Ani potokom sa to nedá nazvať. Aj tak to stačilo na to, aby sa príroda v okolí zbláznila a každá byľka sa snažila vyrásť a uchmatnúť si čo najviac z dostupných zdrojov.

V dunách Sahary

Náš Nissan Navara doteraz ledva rozlepil oči. To sa malo zmeniť, pretože naša kolóna zrazu odbočila mimo cesty. Po polhodine sme sa ocitli na obrovskej pláni posiatej akoby obrími „krtincami“ a iba na horizonte sme videli vyrastať nejaké hory. Dozvedeli sme sa, že tieto krtince sú v skutočnosti studne, pod ktorými otroci pred stovkami rokov vybudovali kanály, aby viedli vodu z hôr do dedín. Dostali sme sa do hrboľatého terénu plného ostrých kameňov a naše Navary sa pomaly začali rozcvičovať. Vďaka výborným tlmičom a uchyteniu kabíny o rám to naše chrbtice prežili bez ujmy. Viacprvková zadná náprava sa zas starala o to, aby nám zadok neodskakoval kade-tade. Spod kolies auta pred nami sa neskutočne prášilo, ale v interiéri auta sa dalo v pohode dýchať. Pomaly sa pred nami začali dvíhať ozajstné piesočné duny. Z diaľky vyzerali neškodne, ale ako sme sa k nim blížili, uvedomovali sme si, aké sú obrovské. A nádherné. Tu sme museli zastaviť a technici nám museli vypustiť vzduch z pneumatík. V piesku sa používa tlak približne 1,2 baru, aby sa auto nezabáralo. Následne sme dostali brífing, ako jazdiť na piesku. Základom je využívať hybnosť auta, mať vždy dostatočný výkon a otáčky, neskákať cez duny, jemne narábať s plynom, brzdami aj riadením a pozorovať piesok, či je sypký. Potom sme už sadli do áut a nastala tá pravá zábava. Nissan Navara bol aj na cestných pneumatikách Continental CrossContact úplne famózny. So zapnutou štvorkolkou a redukciou sa zdal byť neporaziteľný. Pár kolegom zo Španielska sa aj tak podarilo zapadnúť, ale to iba preto, lebo sa báli stúpiť autu trochu na krk. A Navara toho teda znesie. Ani občasné nechcené skoky ju nevyviedli z rovnováhy. Vidno, že na podvozku si dali inžinieri ozaj záležať. Ak som o ňom mal v Bratislave nejaké pochybnosti, tak teraz ho hlboko rešpektujem. Najťažšie je orientovať sa v púšti. My sme mali vytýčenú trasu a sprievodcov, ale medzi nekonečnými dunami je veľmi ťažké udržať si orientáciu, najmä keď nemôžete ísť rovno, ale neustále si musíte vyberať cestu najmenšieho odporu. Po niekoľkohodinovom bláznení sa vzhľad púšte úplne zmenil v oranžovom svetle zapadajúceho slnka. Nabrala dramatický vzhľad plný dlhých tieňov a nádherných kontrastov. Bola taká očarujúca, že si ju naveky budem takto pamätať. Taktiež si budem pamätať, aký je rozdiel sedieť tam v aute s plnou nádržou a bývať tam v stane bez poriadneho prístupu k vode, s neustále vysušenými perami z extrémne suchého vzduchu (a to ani nemusí byť teplo). Ak vás doteraz púšť nelákala, verte mi, je to skvelý zážitok! Je mi ľúto, že som v nej strávil dokopy iba tri dni aj s cestou.

více

Auta Komentáře (0) |

test Hyundai Grand Santa Fe: Dôveryhodný spoločník

Hyundai-Grand-SantaFe-005-650x433

Do piatich metrov mu totiž chýba necelých 10 cm. Našincovi tak dopraje pocit z jazdy vo veľkom, sebavedomom aute. Práve o také je čoraz väčší záujem.

Majestátny vzhľad

Už na prvý pohľad zvonka Grand Santa Fe útočí na prémiový segment SUV, do ktorého sa našťastie nesnaží zapísať v prvom rade cenou. Mohutné čelo s výraznou mriežkou masky chladiča, vpred klesajúca bočná línia a dvojica výfukov naznačených pod zadným nárazníkom tento dojem len podporujú. Rázvor 2 800 mm pri spomínanej dĺžke však indikuje dlhé previsy vpredu a vzadu. Poučený divák tak pochopí, že vyslovene terénne ambície toto auto nemá. Celkovo vonkajší vzhľad, doplnený LED svietením, chrómovými kľučkami dverí, lyžinami, zadným spojlerom a 19-palcovými kolesami však kritika bude hľadať len ťažko.

Pohoda vo vnútri

Priestor, pohodlie a dôveryhodnosť charakterizujú pobyt v kabíne. Presvetlený môže byť veľkým strešným panoramatickým oknom, ktoré je aj otvárateľné. Pracovisko vodiča je usporiadané prehľadne. Hádam len tvar výduchov vetrania v okolí veľkého centrálneho displeja prezrádza ázijský vkus, čo však nie je na škodu. Predné sedadlá sú vyhrievané i vetrané a vyhrievaný je aj volant. Veľkorysý priestor nájdu aj cestujúci v druhom rade sedadiel, potešia výduchy klimatizácie i roletky na oknách. Pochváliť treba aj tretí rad – s prihliadnutím na jeho účel. Vodič i cestujúci si užijú pocit bezpečia a napravia si sebavedomie, ak s ním majú problém.

Kvantum asistentov

Niekto ich má rád, niekto nie. Vypnúť sa napokon dajú vždy. Ale takmer samočinné zaparkovanie veľkého SUV systémom SPAS poteší. Rovnako asistent pre rozjazd do kopca, zdolávanie strmých klesaní i adaptívny tempomat. Ďalší asistenti monitorujú mŕtvy uhol, jazdu v pruhoch a nebezpečné priblíženie sa iných vozidiel, nechýba núdzové brzdenie. Pohon všetkých kolies umožňuje zamknúť medzinápravový diferenciál. Pri takomto rozmernom vozidle sa osvedčil aj „pohľad zhora“ generovaný z vonkajších kamier. Najdôležitejšie však je, že jazda vodiča (ani posádku) ničím neobťažuje. Grand Santa Fe neokúzli dych berúcou dynamikou, ale hádam každý uzná, že jej má akurát, vyváženosť všetkých protikladných požiadaviek kladených na motorové vozidlo je na vysokej úrovni. Veľmi dobrý pocit zo správania vozidla na ceste má na „svedomí“ aj viacprvkové zavesenie zadných kolies.

Jeden pre všetkých

Najväčší Hyundai sa v súčasnosti dodáva s jediným motorom (2,2 CRDi VGT). Ľahká voľba, najmä ak konštatujeme, že vo všetkom vyhovuje. Jeho 440 Nm je primeraných vyše dvom tonám, ktorými na ceste hýbe. Po diaľnici ide pri 2 300 ot.min.-1 za necelých 9 l/100 km, v meste sa zmestí pod 10 l/100 km. Vďaka rozumnému sprevodovaniu (6-stupňový automat) umožní vodičovi aj potešiť srdiečko zmenou jazdného režimu napr. na S (šport). Škoda, že práve tento milý ovládač je dosť skrytý vľavo pod volantom.

Zásah do čierneho

Súčasný Hyundai Grand Santa Fe je dobrou voľbou pre tých, čo netúžia za každú cenu po prémiovej značke, no nechcú sa vzdať výhod jazdy v majestátnom SUV. O tom, že ich nie je málo, svedčí pohľad (nielen) na naše cesty.

 

Hyundai Grand Santa Fe 2,2 CRDi A/T Premium

Cena a záruka:

základ / test: 47 990/48 590

5 rokov bez obmedzenia km

Motor: preplňovaný, vznetový R4/16 V, zdvihový objem valcov 2 199 cm3, max. výkon 147 kW (200 k) pri 3 800 ot.min-1, max. krútiaci moment 440 Nm pri 1 750 – 2 750 ot.min-1. Emisie CO2 184 g/km.

Jazdné výkony, spotreba:

0 – 100 km/h za 9,9 s, vmax = 201 km/h,  spotreba výrobca / test 7,0 / 8,8 l/100 km.

Batožinový priestor 634 dm3

Stručne:

Čo treba uznať: Komfortné, bezpečné, dôveryhodné, veľké SUV.

Čo nám chýbalo: Výber z viacerých druhov pohonu.

Čo nás prekvapilo: Príjemne vyzretosť a vyváženosť aktuálnej generácie.

více

20 vět

1. Raději zhasneme, potmě jsi mnohem krásnější.

2. Mám štěstí na sexuální dračice. Jsi stejně dobrá jako moje bejvalka.

3. Cítíš ten smrad? To jsem já.

4. Co říkáš na tu novou sousedku? Mohli bychom jí pozvat do trojky…

5. Nezdá se ti ta moje vyrážka na koulích trochu divná? Nemám si zajít k doktorovi?

6. Ty můj důlečku. (Když obhlížíte její celulitidu na bocích a zadku.)

7. Byl jsem dobrej. Tebe to ještě společně naučíme, neboj.

8. Kondom sice nemám, ale dám si bacha neboj. (Na prvním rande.)

9. Tebe by jistě v pornu zařadili mezi „suggy tits“. Ale neboj, rajcuje mě to!

10. Ty jsi teda mašina, co už má něco najeto! (I když to myslíte jako kompliment.)

11. Nebude ti vadit, když se u toho budu dívat na fotbal? (Ani ze srandy.)

12. Nechceš žvýkačku? Trochu ti smrdí z pusy.

13. Neměla bys litr na půjčení? Vrátím neboj! (Ani když se znáte dýl než jeden den.)

14. Neboj se, já to stihnu. A když ne, tak je to tvůj problém.

15. Toho nepořádku kolem si nevšímej. Jo a hlavně se nekoukej pod postel a do skříně!

16. To neva, že jsi nebyla. Já to zvládnul i za tebe.

17. Hele dnes si dáme rychlovku, žena si odskočila jen na nákup.

18. Tys ale musela být kočka, když jsi byla mladá.

19. Máš ráda anál? Tak já si kleknu a vibrátor najdeš v šuplíku.

20. Už bys měla jít.

A jaké tipy dáte do placu vy?o-jake-vztahy-ma-smysl-bojovat

více

Glock

Rakouská zbrojovka, založená r. 1963, patří již od roku 1981 k absolutní špičce v oblasti vývoje a výroby pistolí a to zejména díky revolučnímu konstrukčnímu řešení zakladatele a majitele pana Gastona Glocka, které udalo směr vývoje pistolí po celém světě. Kvalitu a spolehlivost nejlépe dokládá více než 60% podílu na trhu v USA v oficiálních státních složkách, nebo více než 5 000 000 prodaných pistolí. V současné době rakouská zbrojovka vyrábí 39 modelů v devíti rážích včetně širokého programu doplňků a příslušenství, které umožňují přizpůsobit zákazníkovi pistoli přesně na míru.
f224_2_glock19_300x250

více